BLAHOSLAVENÁ ULRIKA Z HEGNE

MILOSRDNÁ SESTRA BLAHOSVÄTÉHO KRÍŽA

Sestra Ulrika Nischová sa narodila 18. septembra 1882 v malom meste Mittelbiberach – Oberdorf. Nasledujúci deň bola pokrstená a dostala meno Františka. Až rok po jej narodení sa mohli rodičia, ktorí žili v najkrajnejšej chudobe, zosobášiť.
Prvých šesť rokov prežila Františka pri svojej starej mame a krstnej mame. Tam dostala hlbokú náboženskú výchovu a zažila veľa láskavosti a srdečnosti.

 

Pred nastúpením do školy si ju zobrali rodičia k sebe do Unterstadionu. Ako najstaršie dieťa musela pomáhať v domácnosti a už skoro prispievať svojím zárobkom na živobytie veľkej rodiny. Po skončení školy pracovala Františka ako slúžka najprv vo svojej domovine, naposledy v Rorschachu vo Švajčiarsku. Tu ťažko ochorela a v nemocnici ju ošetrovali ingenbohlské sestry Svätého kríža. Toto stretnutie bolo pre Františku posledným podnetom k tomu, aby vstúpila do kláštora k Milosrdným sestrám Svätého kríža v nemeckom Provinciálnom dome v Hegne. Stalo sa to 17. októbra 1904.
Pri prijatí do noviciátu dostala meno sestra Ulrika. 24. apríla 1907 zložila prvé rehoľné sľuby. Hneď po zložení sľubov odišla ako pomocná kuchárka do Bühlu, neskôr do Domu svätého Vincenta v Baden-Badene. Len krátkych deväť rokov bola Ulrika Nischová sestrou Svätého kríža a vykonávala svoju službu ako „druhá kuchárka” podľa charizmy krížových sestier: „Celkom Ukrižovanému, a preto celkom blížnemu, ako zástupkyňa Kristovej lásky.”
Táto jej tichá služba stala sa pre ňu charakteristickou na všetkých etapách jej života. Kristus celkom naplnil jej život. Čím hlbšie sa s ním stretávala, tým vrúcnejšia bola jej láska podľa predsavzatia, ktoré si zapísala: „Voči všetkým chcem mať lásku, ktorá je všetkým všetko a všetkých povznáša.”
Kríž Ježiša Krista, ktorý je najväčším prejavom jeho lásky, sformoval jej život. Cez ustavičné bolesti hlavy, k tomu ťažké pochybnosti vo viere a pretrpené „tmavé noci duše” mala účasť na Ježišovom kríži. Namáhavá telesná práca a odriekavý spôsob života podlomili sestre Ulrike zdravie a sily.
15. júla 1912 prišla ťažko chorá do sesterskej nemocnice v Hegne. Plná lásky, odovzdanosti Bohu a vo veľkej túžbe po nebi prežívala posledné dni svojho pozemského života. Pri jej smrteľnom lôžku nebol nikto, lebo svoju opatrovateľku poslala k inej chorej spolusestre.
Sestra Ulrika zomrela 8. mája 1913 ako 31-ročná. Jej život sa stal podnetom a povzbudením pre mnohých veriacich k nasledovaniu Krista.
V roku 1951 bol zahájený proces jej blahorečenia.
1. novembra 1987, na sviatok Všetkých svätých, ju v Ríme pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslavenú.